Obdobie pred asi 300 rokmi prialo v Anglicku chovu početných svoriek honičov chovaných na izolovaných panstvách, ktoré mali nielen svoj vlastný personál ale aj jedinečné plemenné znaky a stali sa tak pýchou svojich šľachtických tvorcov. Pri hubení hlodavcov v maštaliach sa uplatňovali loveckou vášňou hojne obdarené malé a vrtké psy nejednotného vzhľadu, ktoré spolu s honičmi pomáhali v parforsných lovoch pri tlmení škodnej. Prenasledovali ju až do jej podzemných dier a svojou bojovnosťou a samostatnosťou uchvátili človeka natoľko, že dali vzniknúť celej skupine psích plemien zvanej „ teriéry“ , čiže zemné psy. Miesto , kde sa Anglicko stretáva so Škótskom v oblasti Northumberlandu a pohoria Cheviot zvané „Borderland“ čiže „Pomedzie“ formovalo vznik hrubosrstých staroanglických teriérov s čiernotrieslovou srsťou ako napríklad dnešný Lakeland terrier a vtedy známy Lowtherterrier, z ktorých sa hlavne vďaka rozdielnej štruktúre srsti vyčlenili predkovia Bedlingtona a Dandie Dinmont terriéra. Za priamych predkov Border terriéra môžeme považovať Elterwater terriéra, Reedwater terriéra, Ullswater terriéra, Liddesdale terriéra, Nort Tyne a Coquetdale terriéra. Môžeme ich však považovať skôr za miestnu varietu Border terriéra z rôznych panstiev, ktoré vzájomnou výmenou psov medzi sebou, obnovovali oheň v krvi svojich malých poľovných psov. Do jeho povahy a  vzhľadu zasiahlo aj prikríženie väčších plemien ako je Otterhund a Foxhound pochádzajúcich z tejže oblasti. O farebnosť sa spočiatku dbalo pramálo, vyskytovali sa psy od bielej až po čiernu farbu, so znakmi ale i bez, často s pečeňovou farbou nosnej huby.

Cenili si ich pre ich pracovné vlastnosti a pre húževnatosť im vlastnú, ktorá je príslovečná pre celú skupinu teriérovitých, a pre ktorú si do dnešných čias dobývajú nemalej popularity v širokom okruhu svojich obdivovateľov. Bol využívaný ako brlohár, pri honoch na líšku v parforsných honoch, pri aportovaní pernatej z vody a dokonca aj pri vyhľadávaní stratených oviec. Pri lovoch vo svorkách sa nestrpeli roztržky medzi psami, očakávala sa ich spolupráca a neúnavná pracovitosť. Chovatelia sa dlho zdráhali oficiálneho uznania a výstavám, pretože mali za to, že prílišný záujem o  exteriérovú stránku zničí jeho skvelé poľovné vlastnosti.

Aj keď existuje už bezmála 300 rokov, dlho unikal pozornosti a módnym vlnám. Choval sa v svojej prirodzenej jednoduchosti ako nenápadný pracant a ochotný pomocník lovca. Prvýkrát bol vystavený v roku 1890 v „nezatriedenej“ triede poľovných psov. Do plemennej knihy bol prvýkrát zapísaný v roku 1913 Anglickým Kennel Clubom. V roku 1920 bol oficiálne uznaný ako pracovný teriér a vypracovaný jeho štandard. K jeho menu nepochybne prispel fakt, že sa choval spoločne s vtedajšími Borderfoxhaundmi. Prvá prehliadka Border terriérov sa uskutočnila v roku 1921 s účasťou 103 predstaviteľov plemena.